Jump menu


Secondary Navigation | back to top

Main content |  back to top

Na začiatku 50. rokov 20. storočia boli Carrera Panamericana najnáročnejšími pretekmi sveta. Vydáme sa po stopách odvážnych pretekárov hlboko do divého mexického vnútrozemia.

Na začiatku 50. rokov 20. storočia bol Carrera Panamericana najnáročnejším pretekom sveta. Vydáme sa po stopách odvážnych pretekárov hlboko do divého mexického vnútrozemia.

Mexiko v roku 1950 dokončilo svoju časť Panamerickej diaľnice. S celkovou dĺžkou viac ako 3 500 km sa stala súčasťou najdlhšej cesty sveta, spájajúcej pobrežie Aljašky s južnou Argentínou.

Mexické motoristické šialenstvo

Mexický prezident Miguel Alemán Valdés pri príležitosti otvorenia novej diaľnice naplánoval La Carrera Panamericana – vyčerpávajúce cestné preteky z jedného konca krajiny na druhý, merajúce celkom 3 100 km. Neohrození jazdci najazdili až 950 km denne medzi horami Ciudad Juárez a tropickou Tuxta Gutiérrez.

Táto cesta stúpa až do nadmorskej výšky 3 300 metrov nad morom, pretekári boli cez deň spaľovaní teplotami nad 40 °C a

v noci sa triasli zimou pri nízkych 5 °C. Boli to preteky ako žiadne iné – skúška vytrvalosti plná odvážneho, nervy drásajúceho súťaženia, ktoré vyžadovalo od človeka aj stroja ísť až na svoj limit.

 

Rozbité nevyužívané cesty

Naša trasa sleduje úseky pôvodných pretekov zo starodávnych koloniálnych miest Puebla a Oaxaca do mesta Huatulco na pobreží Tichého oceánu – vzdialených od seba dobrých 800 km. Rýchlo opúšťame mesto a mierime

na juh pozdĺž hrebeňa údolia Cuetlaxcoapan, aby sme sa dostali na cestu 190, z ktorej schádzame na cestu 125 a vrháme sa hlboko do hôr Sierra Madre Oriental.

Čoskoro sa dostávame na tie najhoršie diaľnice, aké v celom Mexiku nájdete: nekonečný rad vyjazdených koľají, výmoľov a rozbitého asfaltu. To nás však nedokáže odviesť od dych berúcich scenérií, ktoré sa pred nami otvárajú za každou zákrutou a vždy nás úplne uchvátia. Ani otrasná kvalita povrchu nám nedokáže pokaziť celkový zážitok z jazdy takou nádhernou a rozmanitou krajinou. Zatiaľ čo mestá sa od 50. rokov zmenili, rozľahlé, nedotknuté krásy tejto kúzelnej prírody sú večné!

Veterán v mexickej krajine

Oaxaca čaká

Prichádzame do mesta Oaxaca, trhy ktorého si priam žiadajú o preskúmanie. Navzdory všetkým lákadlám a neodolateľným vôňam a chutiam po chvíli nezostáva než si sadnúť znovu za volant, pretože nás čaká cesta do pobrežného mesta Huatulco. Ukazuje sa, že sme urobili dobre, keď sme sa v meste nezdržali, pretože nasleduje najlepšia časť dňa na jednej z najkrajších ciest, po ktorých som kedy šiel.

Ostré slučky zákrut zahryzujúce sa do vrchoviny, sú spojené rovinkami dlhými tak akurát na to, aby vás nalákali krátkym výhľadom na pobrežie. Slnkom zaliate široké pásy opustených bielych pláží a azúrového mora vyzerajú ako na dosah ruky, kým cesta neklesne a nepošle vás do ďalšieho klbka zákrut.

Ulice s pestrofarebnými domami v Mexiku

Oblasť okolo mesta Oaxaca je povestná svojimi pečenými kobylkami a ohnivým destilátom mescal. Kobylky sú vážne lahodné a fľašu mescalu si kupujeme domov v jednej zo stoviek palenque – tradičnej pálenice pri ceste. Jej aromatická, prašná chuť bude ideálnym pripomenutím našich mexických spomienok počas nočného popíjania.

Mesto Huatulco leží medzi pohorím Sierra Madre del Sur a oceánom. Rozprestiera sa okolo deviatich úchvatných zátok a ponúka dokonalú kombináciu okázalých klimatizovaných luxusných hotelov a nedotknutej úrodnej krajiny. Je ideálnym cieľom našej cesty.

Napriek tomu, že sme behom dvoch dní najazdili len 800 km, spoznali sme kopu prírodných krás: chladné, zelené, subtropické lesy, rozpálené a vyprahnuté buše, snehom pokryté sopky a nedotknuté pláže lemované palmami